Nájsť vhod­ného par­ťáka na cesty je nie­kedy po­riadne ťažké, a preto ak ste nie­kedy uva­žo­vali o tom, že by ste ces­to­vali sami, no báli ste sa, možno práve na­stal čas, aby ste o svo­jom roz­hod­nutí pop­re­mýš­ľali znova. Má­lo­kto by po­ve­dal, že naj­lep­šou spo­loč­nos­ťou, ktorú by si si na cestu prial, bu­deš práve ty! Chcem ti uká­zať dô­vody, prečo sa oplatí na cestu vy­dať sám a ne­ľu­to­vať to… predsa len, máme je­den ži­vot, tak prečo sa báť a ne­skú­siť to?

Zdroj: http://www.wildjunket.com/travel-quotes/

Zdroj: http://www.wild­jun­ket.com/tra­vel-qu­otes/

#1 na­učíš sa veľa o sebe
Krátko po mo­jom prí­chode do An­glicka som vi­dela ob­rá­zok s po­pi­som: Who are you when no one’s wat­ching? (pozn. Kto si, keď sa ni­kto ne­po­zerá?) Ne­viem prečo, ale od­vtedy o ňom každý deň as­poň tro­chu pre­mýš­ľam. Me­siace osa­mote v cu­dzom svete ma na­učili ve­riť v seba a spo­ľa­hnúť sa na seba. Nie­kedy bo­ju­jeme so si­tu­áciami, kto­rých sa bo­jíme alebo máme pred nimi re­špekt, ale keď je zrazu člo­vek sám a musí im če­liť, ne­os­táva mu nič iné, len si po­ve­dať, že to zvládne. A presne o tomto je ces­to­va­nie osa­mote. Ideš preč, ďa­leko od všet­kých a hľa­dáš sa, spoz­ná­vaš čo chceš a aký si. Je su­per po­cit zis­tiť, že aj ak si si mys­lel, že na niečo ne­máš, s kús­kom od­vahy a viery ide všetko. A ob­čas až vtedy, keď po­ro­zu­mieme sebe sa­mým, vieme po­ro­zu­mieť os­tat­ným.

#2 jed­no­duch­šie plá­no­va­nie cesty
Po­znáš ten po­cit, keď vý­le­tu­jete ako ro­dina alebo ako par­tia ka­ma­rá­tov a ty si je­diný, koho to ťahá do­ľava, no všetci os­tatní vy­kro­čia vpravo. Aj o tomto je ces­to­va­nie osa­mote. Ro­bíš to, čo chceš, kedy chceš, ako chceš, ideš kam chceš a hlavne ne­ro­bíš nič, čo by si nech­cel a ani nej­deš tam, kam ísť nech­ceš. Slo­boda… člo­vek kráča tam, kde ho vie­tor za­veje. Nemá vo­pred na­plá­no­vané, čo chce vi­dieť a tu­ris­tom pre­stáva byť vtedy, keď hlav­ným cie­ľom nie sú do­mi­nantné at­rak­cie mesta, ale keď sa ne­ve­domky do­stane do štvrte, o kto­rej ne­mal po­ňa­tia, že by mohla exis­to­vať.

#3 spoz­náš no­vých ľudí, nad­via­žeš nové ka­ma­rát­stva
Jedna z naj­lep­ších vecí, ktorá sa ti stane, je nad­via­za­nie no­vých pria­teľs­tiev.  V kra­jine, ktorú ob­ja­vu­ješ mô­žeš stret­núť ko­mu­nitné sku­piny ľudí z tvo­jej ma­te­rin­skej kra­jiny, ale tak­tiež spoz­náš ľudí z rôz­nych kú­tov sveta. Po­kiaľ bu­deš ot­vo­rený rôz­nym mož­nos­tiam, je šanca, že si tu mô­žeš nájsť prácu, a teda popri ces­to­vaní bu­deš aj za­rá­bať, čo môže byť len tvo­jím plu­som.

Zdroj: http://favim.com/image/1822163/

Zdroj: http://fa­vim.com/image/1822163/

#4 pre­stá­vaš byť xe­no­fóbny
Iste každý z nás pred ces­tou bo­juje s pred­sud­kami a ste­re­otypmi ty­pic­kými pre danú kra­jinu. Po prí­chode, ale hlavne po adap­to­vaní na kul­túru, jedlo a spô­sob ži­vota akým ľu­dia žijú, za­bú­daš na veci, kto­rých si sa bál. Nejde len o veci z ob­lasti kul­túry, ale na­prí­klad, pre­stá­vaš sa báť aj mož­nosti kon­fron­tá­cie s inými ná­bo­žen­stvami a et­ni­kami.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

#5 ži­ješ prí­tom­nosť a uží­vaš si malé ra­dosti
Je su­per mať sen a ísť si za ním. Člo­vek vtedy ne­myslí na nič iné, užíva si prí­tom­nosť a teší sa z drob­ností. Pa­mä­tám si, ako som chcela ísť do Lon­dýna, a keď som vy­stú­pila z metra a predo mnou stál Big Ben, moje oči boli roz­žia­rené ako oči Tomma, keď na­háňa Je­ryho. Keď vieš, že si pl­níš sen, cí­tiš sa slo­bodný, smelo vy­stu­pu­ješ zo svo­jej kom­fort­nej zóny a učíš sa dô­ve­ro­vať svo­jej in­tu­ícii.

#6 zís­kaš novú per­spek­tívu a uve­do­míš si, čo je v ži­vote dô­le­žité
Oča­ká­vaš ne­oča­ká­vané. Pri­jí­maš ne­poz­nané. Ak­cep­tu­ješ nový spô­sob ži­vota a zis­ťu­ješ, že do­mov môže byť ho­cikde. Možno pri tebe nie sú tvoji najb­ližší, ale máš sa dobre. V ne­po­sled­nom rade si uve­do­míš, čo je v ži­vote dô­le­žité. Zís­kaš novú per­spek­tívu, nový po­hľad na ži­vot, možno nový spô­sob ži­vota. Na­prí­klad ja som v za­hra­ničí pra­co­vala, a popri tom som ces­to­vala. Táto skú­se­nosť mi po­mohla pre­hĺbiť úctu všet­kým mat­kám, kto­rých práca je pod­ce­ňo­vaná a chá­paná ako sa­moz­rejmá. Na­učila som sa te­šiť z ma­lič­kostí, no hlavne som si uve­do­mila, aký su­per ži­vot mám.

… Ale dô­le­žité je roz­hod­núť sa ísť. Máme je­den ži­vot. Ča­sto­krát ob­me­dzené množ­stvo fi­nanč­ných pros­tried­kov, hoci na ces­to­va­nie osa­mote ne­pot­re­bu­jeme byť mi­li­onármi. Prečo ne­zvr­hnúť strach na­bok a ne­pod­stú­piť niečo dob­ro­družné? Veľa ľudí si myslí, že to nejde, a to i na­priek tomu, že je­di­ným prob­lé­mom, ktorý v nás za­ťa­huje spia­točku, je iba chý­ba­júca dávka od­vahy…

ti­tulná foto: www.dre­am­stime.com

Komentáre