Áno, možno pô­so­bia pla­cho a ti­cho. Ale…Ale je tu je­den há­čik. Naj­väč­šiu po­zor­nosť zvy­čajne ve­nu­jeme ľu­ďom, ktorí sú najh­luč­nejší. V hluč­nom svete, v kto­rom ži­jeme, pre­hlu­šia všetko os­tatné a my si preto mys­líme, že správny je ten ich ná­zor. Ti­chých ľudí tak pod­ce­ňu­jeme. Je to však správne? Ne­boli predsa všetci najvp­lyv­nejší umelci, mys­li­te­lia a vy­ná­lez­co­via “tí ti­chí”? Ti­pu­jete správne. Boli. 

Ume­ním nie je roz­prá­vať na­hlas a po­ve­dať veľa. Ume­ním je umier­nene aj má­lom po­ve­dať to dô­le­žité. O ti­chých ľu­ďoch si ale spo­loč­nosť ve­ľa­krát myslí, že sú nudní, že ne­majú čo po­ve­dať, že ne­majú žiadne ná­pady. Opak je však prav­dou. A toto je 6 dô­vo­dov, prečo by sa s nimi ni­kdy ni­kto ne­mal za­hrá­vať.

 

Veľa po­čú­vajú a ve­dia viac, než by ste si mys­leli

Nie­ktorí ľu­dia roz­prá­vajú toľko, že na po­čú­va­nie dru­hých im ne­zos­tane žia­den čas. Alebo to jed­no­du­cho ne­do­kážu. Ti­chí ľu­dia však po­zorne po­čú­vajú všetko. Nad všet­kým, čo po­viete sa hl­boko za­mys­lia a mô­žete si byť istí, že keď pre­ho­vo­ria, bude to stáť zato.

Vní­majú toho na­ozaj veľa

Je veľmi ná­ročné okla­mať ti­chú osobu. Dô­kladne sle­dujú všetko, čo sa vô­kol nich deje. Za­tiaľ čo hluční ľu­dia môžu iných ohro­miť svo­jím en­tu­ziaz­mom a vý­reč­nos­ťou, ti­chý člo­vek si všimne, že ich slová ne­dá­vajú žia­den hl­bší zmy­sel. Ti­chí ľu­dia sú tiež vý­borní ana­ly­tici reči tela. Ľahko teda od­ha­lia aj prí­padnú lož či pod­vod.

pe­xels.com

Ti­chosť nie je to isté, čo sla­bosť

Ak ich raz na­hne­váte, ne­bude sa sta­čiť ču­do­vať, kam zmizla ich pla­chosť. Ti­chí a po­kojní ľu­dia­majú veľmi vy­soké mo­rálne a etické štan­dardy, takže lep­šie uro­bíte, keď im uká­žete len svoju lep­šiu tvár. Proti ne­spra­vod­li­vosti, klam­stvu či kri­vým ob­vi­ne­niam sa vždy do­ko­nale ob­rá­nia. Často sa tiež zvyknú za­stá­vať najs­lab­ších či utlá­ča­ných čle­nov sku­piny.

To, že sú ti­cho ne­zna­mená, že sa ne­do­kážu pre­zen­to­vať

Ur­čite ni­kto ne­môže po­ve­dať, že ti­chí ľu­dia ne­dis­po­nujú so­ciál­nymi zruč­nos­ťami. Práve na­opak. Ak sú k tomu okol­nos­ťami do­nú­tení, sú vý­borní spo­loč­níci či reč­níci. Ve­ľa­krát do­konca ešte oveľa lepší, než ex­tro­ver­tnej­šie typy. No aj keď túto rolu do­kážu za­stať vy­ni­ka­júco, ne­cí­tia sa v nej vo svo­jej koži.

pe­xels.com

Ti­chí ľu­dia môžu byť rov­nako od­hod­laní, ako tí hluční

Veľa ex­tro­ver­tov si myslí, že ti­chí ľu­dia to­muto svetu ne­majú čo po­núk­nuť. Oni však len ne­majú po­trebu o svo­jich ná­pa­doch roz­prá­vať ce­lému svetu ešte pred­tým, než ich zre­a­li­zujú. A keď k tomu príde, zvy­čajne stíchnu aj tí najh­luč­nejší je­dinci.

zdroj: le­ar­ning-mind