Mi­lu­jem knihy. Mi­lu­jem vôňu kníh. Mi­lu­jem kníh­ku­pec­tvá, po­ličky za­pl­nené kni­hami. Zbož­ňu­jem ak si mô­žem sad­núť a čí­tať. Ho­dinku. Dve. Tri.

Každý me­siac by som sa s vami chcela po­de­liť o štyri knižné typy, ktoré sa oplatí pre­čí­tať si.

Možno sa pý­taš prečo.

Lebo vo mne za­ne­chali stopu. Do­nú­tili ma za­mys­lieť sa. Uká­zali iný po­hľad na vec. Roz­ší­rili môj ob­zor. Od­le­tela som s nimi na vý­let do kra­jiny fan­tá­zie a re­a­litu som ne­chala za se­bou.

A pre­tože sa chcem s vami o ne po­de­liť a dať vám pár ti­pov na prí­jemne strá­vený čas.

  1. Ian McE­wan – Po­ká­nie

Do mi­nu­lého roka som ani ne­tu­šila , že tento spi­so­va­teľ exis­tuje, až kým sme ho ne­dos­tali na „po­vinné“ čí­ta­nie na vy­so­kej. A po­viem vám, že je to ne­sku­točný spi­so­va­teľ. Dej vy­s­kla­daný do naj­men­ších de­tai­lov, vý­borne pre­mys­lený a skvelo na­pí­saný.

Tri­nás­tročná Bri­ony pre­kazí vzťah svo­jej star­šej ses­try a tým jej zničí zvy­šok jej ži­vota. Alebo nie? Za­chráni ich a dá znova do­kopy? Sny sa pre­lí­najú s re­a­li­tou. Ne­po­ze­raj sa na prí­beh ako na sladký ro­mán o láske a pre­káž­kach, ale zájdi vo svo­jej mysli ďa­lej a po­roz­mýš­ľaj, o čom sku­točne tá kniha bola.

atonement

bo­ok­de­po­si­tory.com

  1. Fo­rest Car­ter – Malý strom

Ak máte po­cit, že sa nám ten náš úmy­sel ne­vy­da­ril, ak máte do­jem, že sme za­šli pri­ďa­leko, ak máte po­doz­re­nie, že ste sa stra­tili v hy­per­mar­kete, ak sa vám zdá, že sme dušu pre­dali sve­to­vej banke, ak by ste sa na toho bie­leho ví­ťaza chceli po­zrieť z od­stupu, pre­čí­tajte si túto knihu.

Toto je po­pis na knihe. Ja by som už len do­dala, že ak máš dosť elek­tro­niky okolo seba a po­tre­bu­ješ sa na chvíľu po­no­riť do iného sveta, ot­vor túto knihu. Knihu spo­jenú s prí­ro­dou, In­diánmi a múd­rymi myš­lien­kami.

Ak chcete svet vi­dieť taký, aký je, po­zrite sa naň det­skými očami, po­zrite sa naň z hĺbky hory, po­zrite sa naň spolu so sta­rým ot­com. Starý otec musí byť, prav­daže, pri­naj­men­šom po­lo­vičný In­dián. Nuž tak sa na svet díva táto kniha.

51CB5QK08FL._SX324_BO1,204,203,200_

ama­zon.co.uk

  1. George Or­well – 1984

Keď som pre­čí­tala túto knihu, prvé čo mi na­padlo bolo, prečo sa ne­na­chá­dza v po­vin­nom čí­taní na stred­ných ško­lách? No hneď som si aj od­po­ve­dala. Pre­tože až prí­liš re­álne opi­suje to, kam by mohla spo­loč­nosť do­spieť (ak sme tam už ne­dos­peli).

Vzop­rieť sa sys­tému chcelo veľkú od­vahu. Vtedy, te­raz a ur­čite aj po­tom. V knihe sa hlavný hr­dina po­staví ne­spra­vod­li­vosti. Za­čne roz­mýš­ľať. Príde na to, že sys­tém a štát, v kto­rom žije je chorý. Ale Veľký brat ťa sle­duje.

Kniha na­pí­saná v roku 1948. Mno­hým ľu­ďom sa ani ne­sní­valo, že by sa to jed­ného dňa stalo re­a­li­tou, a predsa…

1984

bo­ok­de­po­si­tory.com

  1. Ja­mes Kim­mel jr. – Po­sledný súd

Smrť je pre mno­hých ľudí veľ­kou ne­zná­mou. Nie­ktorí sa jej boja, iní zase ve­ria v po­smrtný ži­vot a ve­dia, že budú žiť večne. Hlavná hr­dinka je však už mŕtva. Nie­lenže sa musí vy­rov­nať so svo­jou smr­ťou, ale ešte ne­tuší, čo všetko má pre ňu po­smrtný ži­vot pri­pra­vené.

Ja­mes Kim­mel nám is­tým spô­so­bom v knihe po­dal zrkadlo nás sa­mých. Uká­zal nám, aké veci ob­čas ro­bíme, len aby sme zau­jali dru­hých, len aby sme uká­zali svetu, že sme v nie­čom lepší. Že sme lepší od nie­koho. A po­tom spätne zis­ťu­jeme, ako nás tieto zlé veci ovplyv­nili a aké ná­sledky mu­síme zná­šať.

Po­sledný súd ur­čite nie je kniha, ktorá je ľahká na pre­čí­ta­nie. Množ­stvo úvah, ná­zna­kov, otá­zok, ne­skôr od­po­vedí o člo­veku, ži­vote, prí­tom­nom oka­mihu. Aj keď sa ti to bude ťažko čí­tať a bu­deš sa mu­sieť plne sú­stre­diť, ne­pus­tíš ju z rúk a po­vieš si, že to za tú ná­mahu stálo.

posledny sud

ama­zon.com

Komentáre