Dnes som vy­spo­ve­dala ženu, ktorá sa smeje od srdca a na­hlas, mi­luje svoju prácu a jej fan­tá­zia je jej slo­boda. Eva Vo­kou­nová je ta­len­to­vaná umel­kyňa, ktorá tvorí, aby ve­dela so sve­tom lep­šie ko­mu­ni­ko­vať. Ho­vorí, že ženu, ktorá nosí zá­uš­nicu, sa nedá ne­všim­núť. V roz­ho­vore pre­zra­dila, či ju práca so zá­uš­ni­cami do­káže uži­viť, kto zo slo­ven­ských ce­leb­rít nosí jej šperky alebo aké plány má do bu­dúcna. 

Kto je Eva Vo­kou­nová? Ako by si sa cha­rak­te­ri­zo­vala?

Stále usmiata bo­sorka. Mi­lu­jem stra­paté, roz­fú­kané vlasy na všetky strany a smiech. Sme­jem sa veľmi na­hlas a oby­čajne sa otočí celá ka­via­reň, keď ma niečo veľmi po­baví. Som cie­ľa­ve­domá a veľmi, veľmi ná­ročná a to hlavne na seba, ale aj na ľudí v mo­jom okolí. Nie­kedy prí­liš spon­tánna v roz­hod­nu­tiach. Em­pa­tická a cit­livá oveľa viac, ako pô­so­bím na ľudí.

Tvo­ríš väč­ši­nou pre Slo­venky, takže už ur­čite po­znáš ich po­treby a ná­roky. Ako ich teda vní­maš?

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

Slo­venky sú krásne ženy, ktoré sa zvyknú pod­ce­ňo­vať. Ne­ve­riť sebe a svo­jim snom. Sú silné a často o svo­jej sile po­chy­bujú. Naše škols­tvo podľa mňa ne­pod­po­ruje silné in­di­vi­du­ality, každý kto sa len tro­chu vy­myká z radu, je ši­ka­no­vaný a skú­šaný. Mys­lím si, že si veľa zá­vi­díme a málo do­pra­jeme. To je vše­obecný po­cit zo Slo­vá­kov.

Av­šak moje zá­kaz­níčky akoby prišli z inej pla­néty, pre­tože sú ne­sku­točne chá­pavé, em­pa­tické, vá­žia si moju prácu a ja si veľmi vá­žim ich… Po­sú­vajú ma, učia ma… Zá­uš­nice pri­ťa­hujú ženy, ktoré sú in­špi­rá­ciou aj pre mňa, sú ob­di­vu­hodné a na­priek tomu, že mnohé z nich som ni­kdy ne­vi­dela, po­znám ich prí­behy a nie len ich tváre z fo­tiek. A je mi veľ­kou cťou a po­te­še­ním.

 

Do­káže ťa táto pro­fe­sia uži­viť? Predsa len, ho­vorí sa, že umelci to majú ťažké.

Kto to má ľahké? Mys­lím si, že žiadna pro­fe­sia nie je jed­no­du­chá, či je to pod­ni­ka­nie, alebo nie. Práca za­berá veľkú časť nášho ži­vota a preto je pre mňa dô­le­žité ro­biť, čo ma baví a na­pĺňa. Áno, nie je to jed­no­du­ché, ne­pípne mi vý­plata každý me­siac v rov­naký deň. Sto­jím na ten­kom ľade, ale je to daň za to, že som pá­nom svojho času, daň za slo­bodu. Zá­uš­nice ma ži­via, na­priek tomu, že tomu mnohí ľu­dia ne­ve­rili. Ja ale svo­jej značke ve­rím, inak by to ne­šlo.

Ako u teba vzni­kol ná­pad zá­uš­nic? Ako al­ter­na­tíva ná­uš­nic?

Ne­ba­via ma kúsky, ktoré má každý. Vždy som bola iná a to nie­len vi­zu­álne, ale aj vnú­torne. Po­viem to zvláštne, ale roz­umela som aj ľud­skej zlobe a zá­visti. Ne­sú­dim ľudí, ne­mám na to právo. Skôr sa sna­žím čí­tať ich prí­beh a chá­pať ich sprá­va­nie. Všetci sme len ľu­dia. Máme svoje trá­pe­nia a “mu­chy”. Nie každá re­ak­cia je naša, nie vždy sme to my.

Za sprá­va­ním a ob­le­če­ním sa skrýva prí­beh, ktorý ni­kto ne­pozná. Nie­ktorí z nás sú len veľmi zra­není a vô­bec to ne­mu­sia byť zlí ľu­dia. Čiže, zá­uš­nica vznikla pre všetky ženy, ktoré sa už nechcú skrý­vať. Chcú cez ňu, cez jej jem­nosť, cez jej farby, roz­prá­vať svoj prí­beh, svoju je­di­neč­nosť, svoju cestu.

 

Tvoje zá­uš­nice oslo­vili aj slo­ven­ské ce­leb­rity. Ktoré známe ženy ich majú doma?

Má­ria Čí­rová, Lenka Šó­o­šová, Lenka Vac­va­lová, Eva Cif­rová či Elena Po­dzám­ska. Každá z nich nie je iba ce­leb­ri­tou, ale na­ozaj cha­riz­ma­tic­kou a sil­nou že­nou.

Pre aký typ ženy sú tvoje zá­uš­nice ur­čené?

Som známa tým, že ne­udá­vam žiadne pra­vidlá, žiadne ob­me­dze­nia a za­ru­čené rady, pre koho. Sú ur­čené pre každú ženu, ktorá po nej túži a ktorá sa s ňou bude cí­tiť dobre. Bez roz­dielu veku či pro­fe­sie. Av­šak ve­rím tomu a vi­dím na kaž­dej zá­kaz­níčke, že sú to ženy, ktoré už na­šli alebo hľa­dajú samé seba a najmä svoju se­ba­dô­veru. Zá­uš­nica je šperk, ktorý vás do­núti pri­jí­mať po­hľady dru­hých bez zne­is­te­nia a stra­chu, že je na vás niečo zlé. Pre­tože to vo väč­šine prí­pa­dov môže byť úplne opačne. A jed­no­du­cho ste „iba“ krásna.

 

Ako vy­zerá tvoj pra­covný deň?

Veľmi rôzne. Keďže som pá­nom svojho času, mô­žem si každý deň roz­de­liť inak. Väč­ši­nou vstá­vam o 8:00 ráno, vy­pi­jem pol lit­rový po­hár vody, ob­čas si za­cvi­čím a nie­kedy ma pre­val­cuje le­ni­vosť. Ho­dinu ve­nu­jem tomu, aby som sa cí­tila dobre. Čiže ob­lie­kam sa, ma­ľu­jem, vy­mýš­ľam, čo s vlasmi. A po­tom už ide ko­lo­toč okolo so­ciál­nych sietí, od­po­ve­da­nie na maily a správy.

Do­obeda väč­ši­nou rie­šim ad­mi­ni­stra­tívu, po­obede sa ve­nu­jem svojmu psí­kovi, fo­te­niu, úp­rave fo­tiek a do noci pra­cu­jem na vý­robe zá­uš­níc. Pop­ri­tom som 24 ho­dín na te­le­fóne a sna­žím sa uro­biť všetko pre to, aby mali zá­kaz­níčky čo naj­lepší ser­vis. Ne­mám 8 ho­di­novú pra­covnú dobu a áno, mám aj dni kedy pra­cu­jem oveľa me­nej, ale väč­ši­nou je tých ho­dín oveľa viac.

 

Ve­nu­ješ sa aj inej vý­robe šper­kov, ako sú zá­uš­nice?

Áno, nie­kedy mám chuť na zmenu a tak vznikne ne­jaká če­lenka, ná­uš­nice, či ná­hr­del­ník. A cel­kom ma ba­via aj sva­dobné do­pl­nky alebo opasky.

Ve­nu­ješ sa aj ne­ja­kým svo­jim pro­jek­tom alebo všetku ener­giu dá­vaš do zá­uš­níc?

Keby mal deň viac ho­dín, ro­bila by som všetko možné, na­koľko ma baví mnoho vecí. Málo ľudí na­prí­lad vie, že si všetky fotky fo­tím a upra­vu­jem sama, čiže každá z nich je au­to­por­trét. Pred dvoma rokmi som roz­behla svoju vlastnú talks­how o móde, ale na­koľko to bolo psy­chicky aj fy­zicky ná­ročné, zvlá­dať značku aj talks­how, mu­sela som ju stop­núť.

Značka sa­motná ma za­mest­náva na­plno a nie­kedy vô­bec ne­viem, kde mám hlavu. Mo­men­tálne však rie­šim moju vlastnú ko­lek­ciu ob­le­če­nia, far­benú úplne prí­rodne a som v štá­diu hľa­da­nia a tes­to­va­nia, čo ma veľmi baví. Dú­fam, že toto leto stih­nem prísť s pr­vou ko­lek­ciou.

 

Čo po­va­žu­ješ ty za úspech a aké sú tvoje plány do bu­dúcna?

Môj naj­väčší úspech je to, že ro­bím čo ma baví a ne­ne­chala som sa za­sta­viť ni­kým a ni­čím. Ne­rada be­riem ľu­ďom ich sny, preto sa učím a sna­žím na­ozaj ne­sú­diť ni­koho a nič. Ne­rie­šim svoje oko­lie, ne­za­mest­ná­vam my­seľ ži­votmi iných ľudí. A ne­mám rada, keď sa o to snaží nie­kto iný.

Slová majú veľkú silu, rov­nako ako myš­lienky. Po­cho­pila som to pri úz­kos­tiach, ktoré ma roky trá­pili, že my­seľ člo­veka je veľmi silný ná­stroj. Pre­tože je na­ozaj pravda, že s akou myš­lien­kou v noci za­spá­vaš, tým si. Nie, vô­bec nie som do­ko­nalá a ne­viem to ovlád­nuť vždy, tiež som iba člo­vek, ale sna­žím sa a to je moje ví­ťazs­tvo. Mám svoj sen, za kto­rým si idem a tým snom je byť jed­no­du­cho šťastná a po­kra­čo­vať ďa­lej za svo­jim snami.

 

V rámci nášho heš­tegu #Slo­ven­kadna pod­po­ru­jeme mladé diev­čatá a ženy, aby si viac ve­rili, aby po­cho­pili, že sú vý­ni­močné a krásne. Ako sa vi­díš ty, čo sa týka krásy? Máš s tým prob­lém alebo sa cí­tiš do­sta­točne se­ba­ve­dome?

Mám s tým prob­lém, ale sna­žím sa ho rie­šiť. Je ťažké, ne­ne­chať sa zne­is­tiť. Ja na ľudí pô­so­bím veľmi se­ba­ve­dome, nie­kedy až na­mys­lene, ale opak je prav­dou. Moje vnútro je oveľa kreh­kej­šie ako sa zdá a mnoho žien, to má podľa mňa rov­nako. Trá­pia sa pre ich vý­zor, pre de­taily, s kto­rými nie sú spo­kojné a do­slova im berú ob­rov­skú žen­skú silu. Čo vô­bec nie je dobré. Po­kiaľ cí­tim, že s nie­čím nie som spo­kojná, sna­žím sa s tým niečo ro­biť. Po­tre­bu­jem sa cí­tiť dobre – fy­zicky aj psy­chicky.

Po­tre­bu­jem kom­pli­menty, po­tre­bu­jem po­čuť pekné slová. Ale zá­ro­veň sa učím si ich ve­dieť po­ve­dať aj sama, ne­byť zá­vislá od toho, čo mi po­vie nie­kto iný. Krása je veľmi sub­jek­tívna a vy ne­mô­žete spl­niť pred­stavu všet­kých ľudí. Spl­ňte teda tú svoju. Žena je krásna, keď sa cíti spo­kojná a šťastná. Môže mať po­kojne pár kíl na­vyše, ale keď vy­ža­ruje spo­koj­nosť, ni­kto jej kilá rie­šiť ne­bude. A ak áno, tak je to len hlúpa ľud­ská zá­visť, že do­ká­žete žiť šťastne taká, aká ste. Každá máme svoje prob­lémy, aj tie naj­do­ko­na­lej­šie baby majú niečo, čo sa im ne­páči.

Nič a ni­kto nie je do­ko­nalý a to je to krásne. Po­zná­vať samú seba na ceste za svo­jou spo­koj­nos­ťou. Ro­biť to pre seba a mi­lo­vať sa so všet­kým, čo ku mne patrí. Av­šak nie je to o tom, že sa uspo­ko­jím so všet­kým a bu­dem si mys­lieť, že som predsa do­ko­nalá taká, aká som. Nie som, pra­cu­jem na sebe, me­ním sa, učím sa a zlep­šu­jem sa. A to sa viac týka mo­jich vlast­ností ako vý­zoru, ale i to tvorí veľkú časť se­ba­ve­do­mia ženy podľa mňa.

Pre­zraď nám naj­lep­šiu radu, akú si do­stala.

Páči sa mi myš­lienka efektu mo­tý­lích krí­del. Každé tvoje ko­na­nie, slovo, myš­lienka, úsmev, či hnev, ovplyv­ňuje ďal­ších a ďal­ších ľudí na tomto svete. Tak by možno bolo fajn, sprá­vať sa k sebe s väč­šou lás­kou a po­cho­pe­ním.

 

Na dneš­ného člo­veka sú ob­rov­ské ná­roky. Dnes člo­vek musí byť úspešný, ne­us­tále vy­smiaty, vi­zu­álne prí­ťaž­livý, bo­hatý a spo­kojný. Nie všetko sa dá zvlá­dať, sa­moz­rejme. Ako to vní­maš ty? Cí­tiš ob­čas ob­rov­ský tlak zo strany ve­rej­nosti alebo to ne­rie­šiš?

Ale rie­šim. Jasné, že to rie­šim, ale po svo­jom. Ne­dávno som bola na ak­cií, kde bol dress­code a bol to ve­čer na vy­so­kej úrovni. Pri­znám sa, že nie som zvyk­nutá na ta­kéto eventy a veľmi dlho som rie­šila, čo si ob­le­čiem, obu­jem a jed­no­du­cho všetky tie žen­ské zá­le­ži­tosti a sta­rosti. A s is­to­tou mô­žem vy­hlá­siť, že me­dzi že­nami, ktoré mali na sebe šaty za stovky eur, som sa v ša­tách zo se­cond handu za 13 eur cí­tila vy­ni­ka­júco. Chcem len po­ve­dať, že mô­žeš byť krásna vždy a za kaž­dých okol­ností. Pe­niaze ne­roz­ho­dujú. Je to o tvo­jom vnútri, o tvo­jej fan­tá­zií, o od­hod­laní, o tom čo máš v sebe vnútri.

Cí­tila som veľký tlak, pre­tože som na tej ak­cii pre­zen­to­vala seba a svoju značku a ja som na­ozaj veľmi ná­ročná. Ale vlo­žila som do toho seba, svoje pre­sved­če­nie, že ne­mu­sím mať okam­žite nové lo­dičky, že to dám tak, aby som sa cí­tila krásna, ale bez stresu z fi­nan­cií, bez ne­pre­mys­le­ného na­ku­po­va­nia vecí, ktoré vlastne ne­pot­re­bu­jem.

A k tomu, že mu­síme byť ne­us­tále šťastní a vy­smiaty po­viem len toľko, že plač je pre mňa očis­ťu­júci. Pla­čem veľmi často a učím sa plač aj smú­tok ab­so­lútne pri­jať a ne­bo­jo­vať. Pre­tože ve­rím, že na­ko­niec vždy vy­jde slnko.

 

Komentáre