Narodenie dieťaťa je obrovským míľnikom v živote každého človeka. Všetko sa zmení, už nemáte toľko voľného času, máte určité povinnosti a uvedomujete si, že život malého človiečika do veľkej miery závisí od vás.

Napriek stovkám dobrých rád a múdrych kníh, nie je ľahké vychovávať dieťa. Každý človek je jedinečný, výnimočný a osobitý a preto je potrebné každé dieťa vychovávať inak. Nie vždy sa to ale rodičom podarí, najmä keď sú skalopevne presvedčení o správnosti svojho úsudku, alebo keď výchove neprikladajú náležitú vážnosť. Výsledok ich počínania sa obvykle dostaví neskôr, často až po rokoch, keď je už neskoro.

Nechceme nikoho obviňovať ani urážať, chceme len poukázať na niektoré výchovné prostriedky, s ktorými ste sa možno stretli aj vy a negatívne vás ovplyvňujú dodnes.

Málo priestoru

Nielen deti majú strach z odlúčenia, ale často i rodičia. Ba dokonca, ich strach býva väčší. Končí to potom tým, že sa deti snažia pri sebe udržať, aj keď sú už dávno samostatné. Z detí vyrastajú závislí, nekompetentní ľudia, ktorí sa boja rozhodovať sami za seba a prevziať zodpovednosť za svoje činy. V istom smere akoby zostávajú navždy deťmi.

Nerešpektovanie hraníc

Dospelí si často neuvedomujú, že právo na súkromie majú aj ich deti.  Možno ste aj vy zažili situácie, kedy vám rodičia vtrhli do izby bez zaklopania, a to napriek obrovskému oznamu o klopaní nalepenému z vonkajšej strany dverí. Nič príjemné, že?

Okrem toho, ako chcú rodičia naučiť svoje deti rešpektovať súkromie a osobný priestor iných, ak to sami nerobia? Navyše, oberajú tým deti o pocit, že sú rešpektované, a že ich život a požiadavky sú rovnako dôležité, ako požiadavky iných.

Nadmerná kritickosť

Žiaľ, nezriedka sa stáva aj to, že rodičia berú deti nie ako deti, ale ako rovnocenných partnerov. Rovnocenných v zmysle schopností a zručností. Avšak, deti sú deti. Majú právo nevedieť, mýliť sa a robiť chyby. Nadmerná kritickosť im pri rozvoji nových zručností nepomôže, práve naopak – zablokuje ich. Rovnako ako porovnávanie s inými deťmi či prehnané nároky. Vývin sebavedomia závisí od toho, aký postoj zaujme rodič k pokusom dieťaťa naučiť sa nové veci.

Nedôslednosť

Koľkokrát ste aj vy zažili, že ste sa s rodičmi dohodli na nejakom pravidle, chvíľu ste sa ho dodržiavali a potom vyšumelo dostratena? V rodičovstve platí viac než inde, že dôležité je začať od seba a byť predovšetkým dobrým príkladom.

Nedostatok uistenia a podpory

Ďalšou vecou, na ktorú dospelí často zabúdajú, je skutočnosť, že odmena žiadúceho správania je účinnejšia ako trestanie nevhodných prejavov. Preto sa často stáva, že deti dostanú bitku či trest a uvedomia si, že konali zle, no nevedia, ako majú svoje správanie zmeniť.

Práve preto je dôležité, aby cítili podporu a uistenie zo strany rodičov, keď pomáhajú, čelia drobným problémom či ťažkostiam. Podpora im pomôže vytvoriť sebadôveru vo vlastné schopnosti. Ak podpora v detstve chýba, môže sa stať, že človek bude celý život pochybovať, či je dosť dobrý a dostatočne kompetentný.

Prehnaná starostlivosť

Vozili vás rodičia do školy a na každý krúžok? Robila vám mama desiatu, aj keď ste si ju už dávno mohli urobiť sami? Potom máte skúsenosti s druhým extrémom, ktorý dobrej výchove neprospieva – s nadmernou starostlivosťou. V čom je jej problém?

U dieťaťa podporí pocit, že sa nemusí starať samé o seba, lebo vždy pri ňom bude niekto, kto mu pomôže, kto sa oňho postará a vyrieši jeho ťažkosti. Možno si poviete, že je to kruté, no aj ten malý človiečik potrebuje čeliť ľahším krízovým situáciám, aby si raz vedel poradiť s ťažkými životnými krízami. Okrem toho, ako sa dieťa naučí variť, byť dochvíľne či poriadkumilovné, ak bude mať stále jedlo na stole, otec ho zavezie na krúžok a izbu mu uprace mama?

Vyhrážky

Vážne? Komu kedy pomohli zmeniť svoje správanie? Ak, tak len krátkodobo, aby bol pokoj. Vyhrážky nepomáhajú zistiť príčinu a zmeniť ju, pretože sa zameriavajú len na jej dôsledky, ktoré sa budú objavovať tak dlho, ako bude trvať príčina. Miesto vyhrážok je lepšie prísť na koreň veci a potom o ňom diskutovať.

Hyperprotektivita

Túžba ochrániť svoje dieťa pred všetkým zlým je síce ušľachtilé, no nerealistické. Čím skôr dieťa zistí, že svet nie je ideálny, a že nie všetko je dovolené, tým lepšie pre neho. Okrem toho nadobudne silnú vieru vo svoje schopnosti, naučí sa rátať s možným rizikom či problémami a vopred sa na ne pripraviť. Ak však rodičia neumožnia dieťaťu robiť malé chyby, riskujú, že ako dospelé bude robiť omnoho väčšie, za ktoré bude platiť oveľa tvrdšie, než len odretým kolenom či rozbitou hračkou.

Nepočúvanie

Je paradoxné, že dospelí vyžadujú, aby deti počúvali ich siahodlhé kázanie, no odmietajú sústrediť svoju pozornosť, keď im deti rozprávajú o svojich snoch, zážitkoch či predstavách. Deti nie sú hlúpe a vedia vycítiť, kedy sa dospelí pretvarujú, kedy sú sarkastickí a ironickí.

Ešte paradoxnejšie však je, že keď deti dospejú, rodičia od nich očakávajú, že ich vzájomný vzťah bude skvelý, deti vezmú do úvahy ich rady a budú ochotné tráviť so svojimi rodičmi čas. Trochu ironické, nie? Žiaľ, mnoho rodičov túto stranu mince nevidí.

Lenivosť

Pre mnohých dospelých je jednoduchšie zavaliť sa prácou, ako nechať všetko bokom a hrať sa so svojím dieťaťom. Iní miesto toho, aby zniesli výbuch zlosti, radšej kúpia svojmu dieťaťu čokoľvek, čo chce, len aby dlhšie nepútalo na seba v obchode pozornosť.

Výchova je často nepríjemná nielen pre dieťa, ale i pre rodiča. Nanešťastie, veľa rodičov je lenivých stáť si za svojím a vydržať nepríjemné scény či prejavy dieťaťa a radšej sa podvolia a rezignujú.

BFF

Mať s dieťaťom priateľský vzťah je skvelé, no hovoriť dieťaťu svoje osobné a často i intímne informácie je výrazne za hranicou. Stiera to rolové rozdiely, ktoré sú v rámci výchovy mimoriadne dôležité. Často sa stáva, že dôjde k výmene rolí a rodič si žiada od tínedžera radu, ako riešiť konflikty v práci či nezhody s priateľkami. Rizikom je, že u dieťaťa sa vyvinie spasiteľský komplex a ono môže mať celý život pocit, že musí zachraňovať a riešiť všetko a všetkých.

Zdroj: yourtango