Je de­cem­ber a ne­z­vratne sa blíži aj ko­niec tohto ka­len­dár­neho roka. Ani som sa ne­stihla spa­mä­tať z toho, že sme na­miesto 2016 pí­sali (šťastnú) sed­mičku a už sa opäť mení. Po­maly sa aj ja do­stá­vam k zhod­no­te­niu pre­doš­lého roku. Pre­chá­dzam si všetky dobré veci, ktoré sa mi udiali. Sna­žím sa roz­pa­mä­tať na chyby, z kto­rých som sa po­u­čila. Roz­mýš­ľam nad ľuďmi, kto­rých som mala tú česť v uply­nu­lom roku stret­núť.

Rok do­káže zme­niť v ži­vote člo­veka na­ozaj veľa. Po­hraje sa s na­ším mys­le­ním, pre­skúša nás a nie­kedy nám aj do­praje. Pri­ná­šam ti 11 vecí, ktoré som si v tomto roku uve­do­mila (a som za ne na­ozaj vďačná):

1.Ak ti na dvere klope prí­le­ži­tosť, vy­uži ju! Strach z ne­zná­meho je pri­ro­dzený, no čo je ešte pri­ro­dze­nej­šie je jeho pre­ko­ná­va­nie. Na­učila som sa, že isté mo­menty sa v ži­vote už opa­ko­vať ne­mu­sia, a tak treba chy­tiť ži­vot do vlast­ných rúk a ísť si za tým čo chceme.

2.Láska má sku­točne mnoho po­dôb. Nie­ktorá je hĺbavá a po­chmúrna, iná vie byť vzru­šu­júca a rýchla, nie­ktorú na­chá­dzame v pria­te­ľoch, inú do­ká­žeme ob­ja­viť vo vzťahu k zvie­ra­tám. Všetko to, čo nás do­káže v da­nom mo­mente za­hriať pri srdci a po­te­šiť je ur­či­tou po­do­bou lásky.

LIFE le­gend Ve­ro­nica Lake was born Cons­tance Fran­ces Ma­rie Oc­kel­man 95 years ago to­day on Nov. 14, 1922 in Bro­ok­lyn, NY. In the May 17, 1943 is­sue, LIFE ran a story about how she be­came "Hol­ly­wo­od's Cyc­lops Cin­de­rella." This image ran in the story with the fol­lo­wing cap­tion: "A one-eyed hair-do, Miss. Lake con­fes­ses, is bet­ter su­ited to sheep dogs than to wor­king girls. She sel­dom wore it off lo­ca­tion, and has gi­ven it up for the du­ra­tion by re­qu­est of the War Man­po­wer Com­mis­sion. The Com­mis­sion fe­a­red that would-be Ve­ro­nica La­kes in war plants would en­dan­ger them­sel­ves by wor­king half-blind near ma­chi­nery." (Bob Lan­dry—The LIFE Ima­ges Col­lec­tion/Getty Ima­ges) #LI­FE­le­gends #Ve­ro­ni­ca­Lake

A post sha­red by life (@life) on

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk

 

3.Vý­ni­moční ľu­dia ti do ži­vota vstú­pia a ostanú aj keď sú od teba na ki­lo­metre ďa­leko. Je jedno, v kto­rom kúte sveta sa daný člo­vek na­chá­dza, po­kiaľ ti na ňom zá­leží. Stále náj­deš spô­sob ako do­ká­žeš viesť krok s jeho ži­vo­tom a ve­dieť, čo práve pre­žíva.

4.Každé zlo­mené srdce sa za­hojí a každá slza na­po­kon vy­schne. Nie­kto sa do­káže zo straty spa­mä­tať ih­neď, inému to môže tr­vať omnoho dl­h­šie. Jedno je však isté, tak známe cli­ché „čas za­hojí všetky rany“ je za­lo­žené na pravde.

5.Na ži­vot ne­exis­tuje ná­vod. Aj keď si na­plá­nu­ješ všetko do de­tai­lov, ži­vot má svoj vlastný sce­nár. Buď sa mu pris­pô­so­bíš, alebo bu­deš ne­šťastná.

6.Nie je dô­le­žitá kvan­tita pria­te­ľov, ale ich kva­lita. Mu­síš si uve­do­miť, že si na­ozaj ob­da­rený člo­vek, po­kiaľ máš pri sebe nie­koho, komu sa mô­žeš zdô­ve­riť so všet­kým. Aj tie na­jo­sob­nej­šie veci do­ká­žeš zve­riť sku­toč­nému pria­te­ľovi s ve­do­mím, žeby ti ni­kdy ne­ub­lí­žil.

7.Treba sa smiať. A často! A nie­kedy aj bez prí­činy. Po­ze­raj sa na ži­vot tro­chu opti­mis­tic­kej­šie a hneď zis­tíš, že nič nie je čier­no­biele.

From the Nov. 19, 1945 co­ver story "BIG BAGS AND BELTS—The Phelp­ses use han­dic­raft skill to bu­ild sa­tis­fy­ing small bu­si­ness." Ac­cor­ding to LIFE, "The cur­rent re­vi­val of the big overs­houl­der bag and the big le­at­her belt was star­ted by a New York City couple na­med Phelps who may also be star­ting so­met­hing new in U.S. small bu­si­ness. Be­cause he li­ked to do han­dic­raft work, Wil­liam Phelps used to make le­at­her belts for his wife, Eli­za­beth. To­day the Phelp­ses are in bu­si­ness, ma­king huge po­u­ches, big belts and purse belts." The image pic­tu­red here fe­a­tu­res the Pa­ra­chute bag, the big­gest sel­ler in the Phelps line (made of crus­hable shoe-calf le­at­her). (Nina Leen—The LIFE Pic­ture Col­lec­tion/Getty Ima­ges) #fas­hi­on­fri­day #1940sfas­hion #Ni­na­Leen

A post sha­red by life (@life) on

8.Váž si každú chvíľu, ktorú mô­žeš strá­viť s ro­di­nou. Pre­tože aj keď sa často há­date, je to úplne nor­málne. Na­po­kon aj tak vieš, že všetko bude v po­riadku, a že ro­dina je tu preto, aby ťa po­držala.

9-Šťas­tie sa na­chá­dza v ma­lič­kos­tiach. Či už v tom, že sa na teba nie­kto usmeje po ceste do školy, kým ty máš hlavu plnú iných sta­rostí, alebo ti nie­kto iný pop­raje pekný deň. Na­učila som sa te­šiť zo slnka, kto­rého sme si po­čas leta užili ne­úre­kom, z prí­jem­ných noč­ných pre­chá­dzok mes­tom, či z cesty vla­kom, pri kto­rej mám pries­tor na chvíľu sa po­no­riť do „svojho“ sveta a pop­re­mýš­ľať nad ži­vo­tom.

10.Ve­nuj čas sebe a osob­nému roz­voju. Na­ozaj nie je nič hor­šie ako keď člo­vek stag­nuje. Ne­roz­víja sa. Preto vy­uži všetky mož­nosti k osob­nému rastu. Čí­taj, vzde­lá­vaj sa, vy­na­lož úsi­lie na veci, ktoré ťa zau­jí­majú. Ni­kdy nie je ne­skoro za­čať s tým, čo chceš. Na­prí­klad tak na­učiť sa jaz­diť na koni, tan­co­vať, či zdo­ko­na­liť svoju fy­zičku vo fitku. Rob to, čo ťa baví a rob to na 110%.

An out­take from the Mar. 24, 1958 fas­hion fe­a­ture: "FAST BRE­A­KING PLAIDS, CHECKS—Race track pat­terns are sprin­g's bold way of we­a­ring con­ser­va­tive co­lors." Ac­cor­ding to LIFE, "Even be­fore the spring ope­ning bugle has soun­ded at many tracks ac­ross the coun­try, race track plaids and checks are off to a fast start and run­ning well. In a se­a­son where clear bright co­lors pre­do­mi­nate, the one new way of we­a­ring con­ser­va­tive black, brown and navy is by com­bi­ning them with white in over­size checks and plaids. These bold pat­terns, which are usu­ally con­fi­ned to coun­try sports clot­hes, are now tur­ning up in city wear, and have even been used in coc­ktail dres­ses." This photo was ta­ken at Ro­ose­velt Ra­ce­way in New York. (Nina Leen—The LIFE Pic­ture Col­lec­tion/Getty Ima­ges) #fas­hi­on­fri­day #1950sfas­hion #Ni­na­Leen

A post sha­red by life (@life) on

 

11.Ďa­kuj za všetko čo máš. Za zdra­vie. Za mož­nosť štu­do­vať. Pra­co­vať. Za lásku. Za pria­te­ľov a ro­dinu. Za to, že máš čo jesť a do čoho sa ob­liecť. Za to, že sa máš kde vy­spať. + za mi­lión iných vecí, ktoré možno be­rieš ako sa­moz­rej­mosť, ale sa­moz­rej­mos­ťou ur­čite nie sú. Buď vďačná a au­to­ma­ticky ťa to urobí šťast­nej­šou.

Komentáre