„Ni­kdy som si s te­bou ne­mala za­čať!“ roz­ľahne sa au­to­bu­som a len málo ľudí na to za­re­a­guje po­hľa­dom k roz­čú­le­nej slečne se­dia­cej pri svo­jom (možno už ex) pria­te­ľovi. Ten, celý bez­mocný, si pre­hra­buje vlasy, dru­hou ru­kou ob­jíma jej tašky s ná­ku­pom od ne­me­no­va­ných dám­skych zna­čiek. Vy­zerá zni­čene, zú­falo ale pre­dov­šet­kým una­vene. Možno za niečo môže, možno uro­bil chybu on. Ale, čo ak nie ?

Vo svo­jom krás­nom, tri a pol roč­nom vzťahu sme si s pria­te­ľom pre­šli vše­li­čím. Veľa mi do ži­vota dal a oveľa viac ma na­učil. No nie som tu na to, aby som vám ho­vo­rila, čím sme si vo vzťahu pre­šli. Dnes som vám prišla dať iba menší ná­vod, ako byť lep­šou pria­teľ­kou. Pre­tože mno­ho­krát sú vo vzťahu na vine ženy a vždy sa všetko dá po­ve­dať aj inak.

stocksy.com

A zá­ro­veň, aj muži majú city a v mno­hom môžu byť cit­li­vejší ako my.

  • „Nič mi nie je“
    – Tvoj pria­teľ ne­leští doma kú­zelné gule ani ne­vidí do tvo­jej hlavy. To, že si odutá a vy­beh­neš na neho, že tebe nič nie je, mu nedá na­javo čo ťa práve trápi. Tak ako by ani teba ne­po­te­šilo ak by ti od­po­ve­dal rov­nako, tak aj jeho pri­vá­dzaš do roz­pa­kov a sta­rostí. Nauč sa na otázku „Čo ti je ?“ od­po­ve­dať úp­rimne. Na­dých­nuť sa zhl­boka, vy­dých­nuť a po­ve­dať na ro­vinu pravdu. Či už ti niečo na ňom pre­káža, alebo po­ve­dal čo ne­mal. Roz­ho­vo­rom mô­žete prob­lém vy­rie­šiť a zby­točne by ste sa kvôli chvíľ­ko­vej ag­re­sii po­há­dali.
  • „Ni­kdy som ťa ne­mala po­boz­kať/ob­jať/za­čať vzťah…
    – Diev­čatá, slečny, ženy. Vážne ? Ni­kdy ste to ne­mali uro­biť ? Toto je asi naj­väč­šia hlú­posť a zá­ro­veň naj­hor­šia re­ak­cia po­čas hádky. Veď si len spo­meňte ako ste pred­tým tajne dú­fali, že si vás všimne. Sní­vali ste po no­ciach ako vezme vašu hlavu do dlaní, na­kloní sa a po­bozká. Po­tajme ste si priali, aby vám vy­znal lásku. A te­raz bu­dete tie dni pre­klí­nať. Ak by ste to ne­uro­bili, ni­kdy by ste ne­ve­deli čo sa stane. Každý vzťah – či zlý, alebo dobrý, vám má pri­niesť po­nau­če­nie, má vás vy­for­mo­vať na lep­šiu osobu. Ne­bola to chyba, že ste sa po­boz­kali. Chyba je zjavne nie­kde úplne inde.

    stocksy.com

  • „To je všetko tvoja vina.“
    – Si si istá ? Vo vzťahu sú dvaja na všetko spolu. Na chyby, na dobré i zlé spo­mienky. Ču­du­jete sa, keď má váš pria­teľ zlú ná­ladu po tom čo ste na neho vy­behli s úpl­nou spros­tos­ťou ? Mne to divné ne­príde. Vždy sa treba ob­zrieť na­s­päť a pop­re­mýš­ľať, či ne­bolo niečo čo ste uro­bili cez po­my­selnú hra­nicu. Dô­le­žité je pri­znať si pravdu, ag­re­si­vitu pre­dý­chať a po­roz­prá­vať sa pri šálke kávy či čaju. Áno, vždy chybu uro­bia obe strany.
  • „Ľú­biš ma ešte vô­bec ?“
    – Veď ak by ne­ľú­bil, od­išiel by. Či nie ? Keď pria­teľ ne­na­píše se­dem krát za deň, že vás mi­luje, nič to ešte ne­zna­mená. Slová ako „Ľú­bim ťa/Mi­lu­jem ťa“ ozna­čujú tie naj­hl­b­šie city a ne­malo by sa nimi plyt­vať. Ak sa stanú vo vzťahu sa­moz­rej­mos­ťou, ne­mu­sia už zna­čiť ten cit ako na za­čiatku.
  • „Ty ma ur­čite pod­vá­dzaš.“
    – Kým nie sú adek­vátne dô­kazy, s týmto by som na chlapa ur­čite ni­kdy ne­vy­behla. Bez­dô­vodne po­doz­rie­vať muža, že vás pod­vá­dza, pre neho môže byť bo­les­tivé. Je to strata dô­very, urážka a po­ní­že­nie.
  • „Ne­pôj­deš tam. Ne­mô­žeš.“
    – Ob­me­dzo­va­nie slo­body muža je až rov­naké ako u žien. Ak by muž žene po­ve­dal, že nie­kam ísť ne­môže, bola by z toho tre­tia sve­tová vojna. Prečo si po­tom mys­líte, že keď mu za­ká­žete niečo ro­biť, nie­kam ísť, je s tým v po­riadku ? Kým sa ne­opíja každý deň alebo ne­ruší vo­pred na­sta­vené plány s vami, má právo ísť kam len chce. A ak to mie­nite ob­me­dzo­vať, osta­nete samy a po­tom sa mô­žete vy­pla­ká­vať , aký je ži­vot ne­fér.

    stocksy.com

  • „Si de­bil, idiot, im­be­cil…“
    Váš pria­teľ nie je v sku­toč­nosti „váš“ a ne­máte naj­men­šie právo na­dá­vať mu. Vy­me­no­vané na­dávky sú re­álne po­ru­chy a mnohé „slečny“ si to žiaľ ne­uve­do­mujú. Ni­kdy by sme ni­jako ne­mali urá­žať a po­ni­žo­vať naše po­lo­vičky. Ne­ro­bia to oni nám, tak prečo by sme to mali ro­biť my ?
  • Je ko­niec. Roz­chá­dzam sa s te­bou.“
    – Vety naj­vyš­šieho ka­libru. Muž nie je váš psík či iné do­máce zvie­ratko, že vás bude na ko­le­nách od­pro­so­vať. Ak to ne­mys­líte vážne, ne­robte to. Re­álny roz­chod nie je taký, kde si v amoku vy­kri­číte aj re­zi­du­álny ob­jem pľúc a tres­nete dve­rami. Pravý roz­chod prejde v po­koji, pri spo­loč­nom roz­ho­vore NA­ŽIVO (nie cez so­ciálne siete), možno so sl­zami, ale v ti­chej, mno­ho­krát smut­nej at­mo­sfére.
  • „Navždy bu­deme spolu.“
    – To ho­vo­ríš dnes a zaj­tra sa roz­ídete. Nič nie je navždy a mno­ho­krát ani „do smrti“. Je krásne mať pria­nia a sny, ale treba žiť v re­a­lite. Skúsme na­hra­diť „navždy“ na „čo naj­dl­h­šie“, alebo „kým sa bu­deme ľú­biť“.
  • „Pri­sa­hám, sľu­bu­jem.“
    – Ok­rem man­žel­ského sľubu, a vlastne mno­ho­krát aj vrá­tane, sú sľuby často krát ne­re­álne. „Pri­sa­hám, že ne­bu­dem mať iného. Sľu­bu­jem, že už sa ne­po­há­dame. Pri­sa­hám, že sa na iného ne­poz­riem.“ Možno ži­jete vo svo­jej roz­právke, ale slová ako „pri­sa­hám a sľu­bu­jem“ môžu mať veľkú hod­notu. Preto s nimi na­rá­bajte opatrne.

Nie vždy sú na vine len muži. Treba ot­vo­riť oči a uve­do­miť si, že ča­sto­krát ideme cez po­my­selné hra­nice, cez ktoré ak by pre­šiel náš pria­teľ, skon­čil by u nás na ce­lej čiare. Vzťah je o láske a nie o hád­kach. A ak je viac há­dok ako lásky, je čas sad­núť si a po­roz­prá­vať sa o tom bez vý­či­tiek, vy­hrá­ža­nia a ne­ná­visti. Možno vtedy vzťah skončí, ale as­poň ne­bu­dete ľu­to­vať to čo ste po­ve­dali.

Komentáre