Možno si to veľa z nás ne­uve­do­muje, ale to, čo pre­ží­vame po­čas det­stva hl­boko ovplyv­ňuje náš ďalší ži­vot. Ob­čas sa stáva, že dcéry, ktoré ne­dos­tá­vali v det­stve do­sta­tok lásky, majú ten­de­ne­ciu vy­be­rať si ne­správ­nych ži­vot­ných par­tne­rov.

O láske a vzťa­hoch sa učíme už ako deti. Po­kiaľ nám naša matka uka­zuje, že sa zau­jíma o nás a naše emočné zdra­vie už od det­stva, na­do­bud­neme pred­stavu, že svet je bez­peč­ným mies­tom. Ak však dáva na prvé priečky po­vin­nosti v do­mác­nosti, či prácu, pri­čom za­búda na pre­javy lásky, stáva sa, že sa na­učíme svetu ne­dô­ve­ro­vať a spo­lie­hať sa len na seba. A aj keď táto do­spelá dcéra túži po bliž­šom spo­jení,  v hlave má vý­stražné zna­me­nie, pre­tože sa obáva, že bude opus­tená alebo od­miet­nutá; a to ju robí emo­ci­onálne prch­kou.

Toto je 10 dô­vo­dov, ktoré sa po­da­rilo Peg Streep za­chy­tiť pro­stred­níc­tvom in­ter­view so že­nami a rôz­nych ve­dec­kých člán­kov. Ne­mu­sia se­dieť na kaž­dého, no my pevne dú­fame, že ti to as­poň tro­chu po­môže po­cho­piť isté veci a po­su­núť sa vpred.

  1. Pri­ťa­huje ich to, čo už po­znajú

Pre ľudí je pri­ro­dzené, že vy­hľa­dá­vajú pria­te­ľov, miesta , vzťahy a si­tu­ácie, ktoré po­znajú. Po­kiaľ sa v det­stve stretli s lás­ky­pl­nými ro­dičmi, po­dobné sprá­va­nie budú oča­ká­vať aj od svojho par­tnera. Ak však vi­deli opak, bude pre nich jed­no­duch­šie uspo­ko­jiť sa s nie­kým, s kým sa ne­budú cí­tiť až tak kom­for­tne.

  1. Sú ná­chylné na rýchle vzpla­nu­tie

Aj keď  to ne­vi­deli v re­ál­nom ži­vote, stále ve­ria, že exis­tuje ne­jaký princ, ktorý ich za­chráni. A tak, keď k nim ne­jaký chlap pre­javí zvý­šený zá­u­jem, za­hr­nie ich po­zor­nos­ťou a dar­čekmi, do­kážu sa veľmi rýchlo za­mi­lo­vať. Často to však prejde tak rýchlo, ako to aj vzniklo.

sleduj_youtube_kanal_odzadu_sk
  1. Za­mie­ňajú si drámu s váš­ňou

Tento dô­le­žitý bod spo­me­nul Dr.Craig Mal­kin vo svo­jej knihe Re­thin­king Nar­cis­sism: „ Ro­man­tická ne­is­tota nás často štar­tuje“. Ide o to, že v det­stve boli na­učené o lásku bo­jo­vať. Po­tre­bo­vali niečo spl­niť, uká­zať, že niečo do­kážu a vy­ža­do­vať si po­zor­nosť a lásku, ktorá im pri­ro­dzene daná ne­bola. Rov­nako tak se­bou ne­chá­vajú aj ma­ni­pu­lo­vať vo vzťahu, kde si mys­lia, že hnev, smú­tok a ne­is­tota pat­ria k tomu.

@be­lin­da­pop @har­pers­ba­za­armx #wo­mans­look

A post sha­red by WO­MANS­LOOK RUS­SIA 🇷🇺 (@wo­mans­look) on

 

  1. Ich skú­se­nosti z det­stva, ich nú­tia ve­riť tomu, že si za­slú­žia po­dobné sprá­va­nie

Ich det­stvo tvo­rili na­dávky, kon­trola a po­ni­žo­va­nie. Možno si to ani ne­všimnú, ale vo vzťahu sú schopné toho to­le­ro­vať omnoho viac ako os­tatné ženy, s kto­rými bolo v det­stve na­rá­bané s lás­kou. Sú zra­ni­teľné a často ne­chá­vajú svo­jich par­tne­rov, aby nimi ma­ni­pu­lo­vali.

  1. Zo všet­kého vi­nia seba

Deti zvyknú mať takú vlast­nosť, že ak na nich nie­kto kričí, vi­nia z toho seba. „Možno som si ne­vyb­rala správny čas na to, aby som ju o niečo pop­ro­sila“, „možno som sa mala viac sna­žiť, byť lep­šia“ a po­dobné vý­čitky, ktoré si často pre­ná­šajú až do do­spe­losti. Po­kiaľ ro­dič ne­ukáže die­ťaťu vlastnú hod­notu, v do­spe­losti o sebe môže ne­us­tále po­chy­bo­vať.

  1. Ne­ve­ria svojmu vní­ma­niu

Nie­ktorí ro­di­čia sa sna­žia svoje deti ovlá­dať, ma­ni­pu­lujú nimi a zha­dzujú na ne všetku vinu. A keď plačú ho­vo­ria, že sú ich deti prí­liš cit­livé. Tie po­tom ne­ve­ria samé sebe, svo­jim myš­lien­kam a po­ci­tom. Dcéry ta­kýchto ma­tiek sa po­stupne na­učili, že ich ná­zory a po­city nie sú dô­le­žité, a že na nich ne­zá­leží.

@kristi_go❤ #wo­mans­look

A post sha­red by WO­MANS­LOOK RUS­SIA 🇷🇺 (@wo­mans­look) on

  1. Ne­vi­dia, čo po­tre­buje

Po­kiaľ ne­po­chopí a ne­zmení spô­sob svojho sprá­va­nia voči par­tne­rovi, ktorý ju pred­tým opa­ko­vane skla­mal, ni­kdy sa ne­po­su­nie vpred. Stále hľadá ten typ lásky, ktorý jej ne­bol do­prianý, a keďže v sku­toč­nosti ani ne­vie, ako má taká láska vy­ze­rať, na­chá­dza ju na zlých mies­tach.

  1. Po­strá­dajú zdravý mo­del vzťahu

Keďže sa množ­stvo vecí učíme tak po­ve­diac z dru­hej ruky, vzťahy pat­ria jed­no­značne me­dzi jednu z nich. Ak ta­kéto ženy ne­mali mož­nosť vi­dieť správne fun­gu­júci, vy­rov­naný vzťah, ne­majú vô­bec pred­stavu o tom, ako ma taký zdravý vzťah me­dzi dvomi ľuďmi vy­ze­rať.

 

  1. Ne­ve­dia ako láska v sku­toč­nosti vy­zerá

Zdá sa, že práve toto je ka­me­ňom úrazu. Po­kiaľ má žena pred­stavu, že lásku si treba za­slú­žiť, treba ju na­há­ňať a do­ža­do­vať sa jej, ni­kdy sa ne­dop­ra­cuje k úp­rim­nému vzťahu. Po­kiaľ uverí tomu, že láska so se­bou ne­sie množ­stvo bo­lesti a skla­ma­nia, ne­priamo to bude vy­hľa­dá­vať a ak­cep­to­vať. My všetci však mô­žeme zme­niť po­hľad na veci a rov­nako ako aj na lásku, stačí si to pri­znať a ne­han­biť sa možno zájsť aj k te­ra­pe­utovi.

  1. Boja sa sa­moty

Ne­dos­ta­tok ma­te­rin­skej lásky sa môže pod­pí­sať na tom, že si bude na­ho­vá­rať, že nie je lásky hodná. Byť osa­me­lou a ne­mi­lo­va­nou je pre ňu len toho dô­ka­zom. To však nie je pravda. Každý je­den člo­vek na svete by mal ve­dieť, že v sebe ukrýva ne­sku­točný po­ten­ciál, ktorý je schopný roz­ví­jať sám od seba, bez toho aby ho mu­sel nie­kto iný oce­niť, či mo­ti­vo­vať.

zdroj: psy­cho­lo­gy­to­day.com

Komentáre